[Island-krajina ohňa a ľadu]     
 Prvé chvíle pobytu na Islande vôbec nesvedčia o tomto prívlastku. Od prístavu Sey?isfjör?ur prekonala naša posádka nekonečné čiernozelené a nevľúdne kopce. Ale až za mestečkom Egilssta?ir začíname postupne vnímať iný, naozajstný ráz tejto krajiny.

Islandská republika, s domácim názvom ÍSLAND, znamená „Ľadová zem“. Po Británii zaberá druhý najväčší európsky ostrov v severnom Atlantiku. Leží tesne pod polárnym kruhom a len ostrovček Grímsey sa ho dotýka. Bližšie je však k Amerike – iba 300 km od Grónska, než k Európe: 800 km od Škótska a 1000 km od nórskych brehov. Rozlohou 102 829 štvorcových kilometrov je Island asi dvakrát väčší ako Slovensko. Ostrov je geologicky mladý a stále vo vývoji. Aktívna vulkanická činnosť, okolo tisíc horúcich prameňov, solfatár a gejzírov, dotvára mozaiku nádherných scenérií. Osmina povrchu Islandu je stále zaľadnená. Vytvárajú sa tým zvláštne prírodné fenomény, v dôsledku kombinácie ohňa s ľadom. Drsné podnebie – stále dažde, nepríjemný vietor a zima, sú však zásluhou Golfského prúdu aspoň trochu zmierňované: január +1,5°C, priemer v júli +12,5°C. Okolité more v zime nezamŕza. Tomu sa prispôsobilo aj chudobné rastlinstvo v podobe nízkych tráv, vankúšovitých bylín, známych z našich skaliek, a plazivých kríkov. Nanajvýš nejaké degenerované vŕby, brezy či jarabina. Lesy v našom poňatí nie sú, len v podobe študijných plôch odolných drevín.